Z historických dokumentov vyplýva, že obec Dubovica vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou na miestach vytvorených po vyklčovaní dubov. Či je tomu naozaj tak, sa môžeme len domnievať, no v každom prípade Dubovica ako taká už od svojich prvopočiatkov má veľmi blízky vzťah k tomuto stromu, ktorý sa neodráža len v samotnom názve obce, ale bol stvárnený aj v oficiálnej pečati obce. Na zachovaných listinách zo stredoveku bola obecná pečať vyobrazená ako dva dubové stromy s okrúhlym obtekajúcim latinským nápisom znamenajúcim v preklade „pečať obce Dubovica“. V neskorších obdobiach – pred r. 1900 bola pôvodná dubovická pečať zrejme pod maďarizačnými štátotvornými tlakmi nahradená novou pečaťou v ktorej už dominujú namiesto stromov – dubov len dva dubové výhonky.  Takéto „zmladzovanie“ obecných symbolík vtedajšou úradnou mocou bolo charakteristické hlavne v starých slovanských osídleniach, ktoré mali svoju pôvodnú slovenskú históriu a dokladovaný slovenský pôvod. Originálne staré, pevné, trváce stromy (rozumej: s vlastnou históriou)  boli nahradené mladými výhonkami, teda práve zasadenými ratolesťami.  Nebyť toho, že v obci sídlili páni maďarského rodu, ktorí mali v prídomku svojich mien „z Dubovice“, možno predpokladať, že zmena obecnej symboliky by sa bola udiala v oveľa tragickejšej forme.

Vyššie uvedená „vynovená“ podoba sa stala základom pre vyhotovenie súčasného erbu obce Dubovica.  Tento kopíruje uvedenú pečať z konca 19. storočia. Na bielom pozadí symbolicky z trávnatej pažite vyrastajú dva dubové výhonky. Tak pažiť ako aj výhonky sú vyhotovené v zelenej farbe. Umiestnené sú na štíte tzv. uhorského tvaru. Podobne aj obecná vlajka pozostáva z bieleho pozadia, avšak dva dubové výhonky sú nahradené dvomi vodorovnými zelenými pruhmi. Základom súčasnej obecnej pečate je v podstate obecný erb v pečatidlovej podobe.

Dňa 20. februára 1998 Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR posúdila a odporučila na schválenie používanie týchto obecných symbolov.